Boundless Club

Program Boundless Clubs neziskovej organizácie HEKIMA ponúka študentkám stredných škôl príležitosť formovať svoju budúcnosť a aktívne sa podieľať na tvorbe budúcnosti krajiny, v ktorej žijú. Tieto mimoškolské kluby predstavujú inovatívnu formu vzdelávania, ktorá umožňuje rozvíjať talenty, zručnosti a odvahu mladých žien a dievčat.
Členky Boundless klubov sa získajú nielen možnosť zúčastniť sa na mieru pripravených stretnutí klubu, ale i prístup k hodnotnému obsahu pre prácu na svojom ja vo voľnom čase, množstvo inšpirácie, nových vedomostí a zručností. Dostanú možnosť zúčastniť sa pútavých workshopov a prednášok, stretnutí pri čaji, exkurzií do firiem a inštitúcií, výletov a kreatívnych podujatí, a budú diskutovať so zaujímavými hosťkami, líderkami vo svojich oblastiach. Na záver získajú certifikát, ktorý im pomôže pri plnení ďalších cieľov a zaváži pri prihláške na vysokú školu alebo kurzy na Slovensku aj v zahraničí. 

Viac o programe Boundless Club sa môžete dočítať na tejto stránke:

https://www.programboundless.sk/

Naše študentky, členky klubu Boundless, a ich mentorka Ivana Uličná z občianskeho združenia HEKIMA pripravili dňa 24.11.2023 v rámci kampane Orange the World celoškolskú diskusiu na tému Spoločne proti násiliu na dievčatách a ženách. Vďaka tomu sme mohli na našej Nevädzke privítať veľmi vzácnych hostí, a to prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, holandskú veľvyslankyňu Gabrielu Sancisi, ministra školstva Tomáša Druckera, manažérku Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie Barboru Burajovú a moderátorku Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú, ktorá sa ženským témam venuje v diskusnej relácii RTVS Silná zostava.  

Feminizmus

Veľa mužov vníma feminizmus ako postavenie škaredých, hendikepovaných, a niečím menejcenných žien, ktoré sa snažia nahnať si svoje ego, a znížiť úroveň postavenia mužov. Cítia sa byť utláčaní, ohrození a zosmiešňovaní. S týmito predsudkami sa však stretávame aj zo strany ženského pohlavia. Veľa z nich si nevie pripustiť, čo feminizmus naozaj znamená, preto ho zosmiešňujú pred ostatnými.

Takže, čo je vlastne feminizmus a čo je jeho cieľom?

Pojmom feminizmus rozumieme rôzne hnutia zamerané na postavenie žien, či už v politickej, ekonomickej, sociálnej i súkromnej sfére. Moderné feministické hnutie, ako ho poznáme dnes, sa začalo formovať koncom 18. a začiatkom 19. storočia v západnej Európe a Severnej Amerike.

V minulosti  bolo mnoho udalostí, ktoré viedli k lepšiemu rozvoju feminizmu, ako napríklad: ženské písanie a literatúra, vzdelávanie žien a vlastnícke práva, hnutia za práva žien.

20. storočie zaznamenalo významný pokrok vo feminizme s nasledujúcim kľúčovým vývojom: hnutie za oslobodenie žien (1960-1970), zákon o právach žien (1972) a i.

A i keď sa zdá, že čo všetko naše rovesníčky zvládli, tak dodnes sa stretávame s diskrimináciou žien aj v 21. storočí. Ženy sú potláčané do horších pracovných pozícií s nižším platom. Čím je vyššia pozícia v akademickej kariére, tým menej žien sa v tomto obore nachádza, to isté sa týka pozície zameranej na rozhodovanie a riadenie, tiež je to doména mužov. Aby sa žena vyšplhala na takúto pozíciu, musí byť dvakrát tak dobrá ako muž.

V súčasnosti je v Saudskej Arábii obmedzenie pre ženy viesť motorové vozidlo – známy je prípad ženy, ktorá bola v ohrození života, tá sa následne sama dopravila autom do nemocnice, no polícia jej aj napriek týmto okolnostiam vyrubila pokutu. Výber povolania pre ženy nie je taktiež jasnou voľbou. Taktiež ženy nemajú v tejto krajine možnosť slobodného výberu povolania. Síce sa tento zákon v roku 2012 poupravil, no stále nemôžu v práci prichádzať do kontaktu s ľuďmi, a z niektorých povolaní sú úplne vylúčené. Okrem toho vláda bráni ženám realizovať sa v športovej oblasti. Aj keď sa v roku 2012 na OH v Londýne prvýkrát oficiálne zúčastnili aj saudskoarabské ženy, ostáva pre ne šport v kráľovstve prakticky zakázaný.

Vo feminizme sa ženy nesnažia nadobudnúť práva pre ženy, tie sa nám už získať podarilo, tieto ženy chcú dokázať, že muži a ženy sú si ROVNÍ.

Dá sa teda povedať, že cieľom je získať rovnosť, aby sa medzi mužským a ženským pohlavím nerobili rozdiely – aj prácu, či už fyzicky náročnú alebo manažérsku pozíciu zvládne aj žena, nie iba muž. Domácnosť nie je doména ženy, na domácnosť sú predsa dvaja. Žena nepatrí len do kuchyne, nemá sa sama starať o deti, nemá sedieť doma na zadku a nerozvíjať samú seba, len kvôli tomu, že to je zaužívané. Žijeme predsa v 21. storočí. Poďme sa teda na feminizmus pozerať aj z iného uhla pohľadu.

Dominika Vrbjárová, III. B